NAJČASTEJŠIE INFEKČNÉ  ČREVNÉ  NÁKAZY

Infekčná choroba predstavuje proces, ktorý sa začína po preniknutí pôvodcu nákazy do organizmu človeka a pokračuje rozmnožovaním pôvodcu a vyvolaním skrytých  alebo zjavných prejavov nákazy.

ČREVNÉ  NÁKAZY 

-  tvoria rozsiahlu skupinu infekčných chorôb s charakteristickou lokalizáciou infekčného procesu v črevách.

-   infekcia sa prenáša fekálno-orálnou cestou,

-  pôvodcovia črevných nákaz opúšťajú organizmus stolicou, prípadne močom, a do ďalšieho organizmu vnikajú ústnou dutinou.

 

Ide o skupinu ochorení, ktoré môžu vyvolať:

 

·        baktérie / salmonely, šigely, , kampylobaktery, E. coli ...../

·        vírusy / rotavírusy, VHA, VHE, vírus detskej obrny ...../

·        parazity / pásomnice, škrkavky, améby ....../

·        toxíny baktérii / stafylokokový enterotoxín, toxíny klostrídii../

PRENOS ČREVNÝCH NÁKAZ

PITNÁ VODA: je jedným z najvýznamnejších faktorov prenosu črevných nákaz. Kontaminuje sa presakovaním výkalových látok z povrchovej vody a pôdy do zdrojov pitnej vody alebo pri poruchách vo vodovodnej sieti. Výnimočne sa môže kontaminovať i rukami nosičov a chorých alebo predmetmi. Pitnou vodou sa najčastejšie prenáša brušný týfus, dyzentéria, vírusová hepatitída A

POTRAVINY:

Potraviny môžu byť:

primárne kontaminované: ide o potraviny , ktoré pochádzajú z chorých zvierat/dobytok, 

   ošípané, hydina/: mäso, vajíčka

- druhotne kontaminované: potraviny kontaminované výlučkami zvierat, znečistenými rukami osôb manipulujúcimi s nimi, povrchovými vodami, pôdou, muchami a iným hmyzom / mechanický prenos/

 

Pri prenose nákazy potravinami sa najčastejšie uplatňuje mäso, mäsové výrobky, vnútornosti zvierat a vajcia, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované. Pri spracovávaní infikovaného mäsa a pri manipulácii s vajciami môže dôjsť ku kontaminácii kuchynského náradia, pultu, na ktorom sa mäso spracováva, následne rúk, čím môže nastať aj kontaminácia potravín, ktoré už boli tepelne spracované, s následnou infekciou človeka. K nákaze môže dôjsť aj konzumáciou kontaminovanej zeleniny a ovocia. Ku kontaminácii dochádza najmä pri hnojení pôdy ľudskými výkalmi a zalievaní kontaminovanou povrchovou vodou, ovocie sa najčastejšie kontaminuje muchami.

PÔDA: predstavuje prostredie, ktoré je výkalmi prvotne znečistené.

POVRCHOVÉ VODY: ľahko sa  kontaminujú ľudskými i zvieracími výlučkami. Nimi sa môžu kontaminovať i zdroje pitných vôd, zriedkavejšie i potraviny, najmä zelenina. Niektoré infekcie sa však môžu prenášať aj priamo z povrchových vôd , napr. pri kúpaní, keď patogény prenikajú do organizmu ústnou dutinou, ale i porušenou kožou a sliznicami – šigela, infekčná žltačka A

KONTAMINOVANÉ RUKY: sa uplatňujú pri prenose šigely, inf. žltačly A, týfu.  Patogénne mikroorganizmy vnikajú dutinou ústnou prostredníctvom rúk, na ktorých ostali mikroskopické časti stolice, príp. nimi sú kontaminované potraviny.

MUCHY: sú mechanickými prenášačmi niektorých črevných nákaz. Prenášajú pôvodcov chorôb z výlučkov chorých alebo nosičov na svojich nohách, príp. aj črevným obsahom. Uplatňujú sa v prenose týfu, šigely. Prenos muchami je jednou z príčin zvýšeného výskytu týchto mikroorganizmov koncom leta a začiatkom jesene.

NAJČASTEJŠIE INFEKČNÉ ČREVNÉ NÁKAZY

 SALMONELÓZA   

- je to akútne hnačkové ochorenie s krátkou inkubačnou dobou, vyvolané mikroorganizmami z rodu: Salmonella , najčastejšie Salmonella enteritidis.

- rýchle sú ničené kyslým prostredím pod pH 2, teplotou nad 60 st.C a bežnými dezinfekčnými prostriedkami.

Inkubačná doba je 6 – 48 hod., bežne 8 – 10 hod. v závislosti od množstva požitých salmonel a individuálnej vnímavosti.

Prenos: alimentárnou cestou potravinami, ktoré sú nedostatočne tepelne spracované.  Bývajú to salámy, sekaná, údené mäso, tlačenka, majonézy, vajcia, potraviny kontaminované pri porciovaní na nečistých pultoch, použitím kontaminovaných nástrojov /nože, mlynčeky /, pri skladovaní - mäso kontaminované močom a výkalmi hlodavcov.

Klinické príznaky: nauzea, vracanie, bolesti brucha, teploty až do 39 st. C. ,stolica je najprv kašovitá, neskôr vodnatá, je rôzne sfarbená. Hlien a krv v stolici nebýva.

Liečba: Salmonelóza ustúpi spravidla za 1 – 3 dni pri symptomatickej liečbe. Dôležitá je rehydratácia, črevné dezinfenciá, antibiotiká sa doporučujú len vtedy, ak sú nevyhnutné z iných dôvodov.

Vylučovanie salmonel pretrváva niekedy týždne i mesiace.

ŠIGELÓZA   

- je vysoko nákazlivé črevné ochorenie, ktorého pôvodcom sú Shigelly, najčastejšie: Shigella dysenteriae, Sh. flexneri, Sh.sonnei

- maximum výskytu ochorení je v neskorom lete. Shigely sú značne citlivé na vonkajšie prostredie, sú poškodzované vyschnutím.

Inkubačná doba je 1 – 7 dní, najčastejšie 3 dni

Prameňom nákazy je chorý človek alebo rekonvalescent.

Prenos: ochorenie špinavých rúk,  šíriace sa priamym kontaktom, kontaminovanými potravinami a vodou..V teplých mesiacoch roka a v teplom zemepisnom pásme má význam pasívny prenos muchami.

Klinické príznaky: ochorenie začína náhle zimnicou, celkovou slabosťou, nechutenstvom, nauzeou, bolesti brucha, ktoré sa menia na kolikovité bolesti s nútením na stolicu / tenezmy /. Čoskoro sa zjavuje hnačka, niekedy majú postihnutí až 30 stolíc denne, stolica je hlienovitá s prímesou krvi.

Liečba: rehydratácia, črevné dezinfencia, analgetiká, ATB len v nevyhnutných prípadoch

Vylučovanie šigel je masívne v akútnom období choroby, ale niekedy pretrváva ešte týždne po skončení príznakov.

 

KAMPYLOBAKTEROVÉ   INFEKCIE   

 

- vyvolávateľom je mikroogranizmus – Campylobacter, najčastejšie Campylobacter jejuni.

- Campylobakter je citlivý na vyschnutie, teploty pod bodom mrazu, pasterizáciu a chlórovanie.

Inkubačná doba je 2 – 7 dní, najčastejšie 2-4 dni.

Prenos: dôležitú úlohu majú živé kurence a manipulácia s kurencami neživými, surovými, pripravovanými na kuchynské spracovanie, nedostatočne tepelne spracované mäso, prenos vodou a mliekom, priama nákaza kontaktom so zvieracími mláďatami – mačky, šteňatá.

Klinické príznaky: horúčka, bolesti hlavy, svalov, únava, hnačky – vodnatá, hojná, môže byť i väčšia prítomnosť krvi, pri defekácii bývajú kŕčovité bolesti brucha.

Liečba: rehydratácia, celkové infekcie vyžadujú  intenzívnu liečbu antibiotikmi.

Vylučovanie je krátkodobé, spravidla končí do troch týždňov.

VÍRUSOVÁ  HEPATITÍDA  A 

- pôvodcom ochorenia je vírus hepatitídy A.

- Vírus hepatitídy A je odolný voči chladu, vyšším teplotám a bežným dezinfekčným prostriedkom, preto môže pretrvávať dlhý čas mimo chorého organizmu, napr. v kanáloch, pôde, vode, potravinách.

Ochorenie má sezónny charakter s maximom na jeseň a na začiatku zimy.

Inkubačná doba je 14 – 50 dní, najčastejšie okolo 25 dní.

Prameňom nákazy je chorý človek

Infekčným materiálom je predovšetkým stolica a iba v krátkom období môže byť infekčná i krv.

Prenos: ochorenie špinavých rúk, šíriace sa priamym kontaktom, fekálno-orálnou cestou, kontaminovanou vodou a potravinami a taktiež  prenos krvou a pohlavným stykom.

Klinické príznaky:

-inaparentná forma: t.j. bez príznakov choroby s vytvorením len protilátkovej odozvy.

-asymptomatická forma:bez príznakov ochorenia, sú zistené len zmeny v krvi pri vyšetrení pečeňových testov. Takto postihnutí jedinci nepociťujú známky ochorenia, ale vylučujú vírus a sú nepoznaným zdrojom nákazy v kolektíve.

-anikterická forma: bez ožltnutia s príznakmi podobnými chrípke: únava, slabosť, zvýšená teplota, niekedy sa pridruží nádcha, kašeľ a bolesti hlavy. Pacient pociťuje nechutenstvo až odpor k jedlu, má nauzeu, zvracia, má pocit plnosti, bolesti v pravom podrebrí.

-iktericka forma sa po počiatočných príznakoch objaví žlté sfarbenie očného bielka a kože. Pacient má tmavý moč a svetlú stolicu.

Ochorenie trvá priemerne 2 – 5 týždňov, zanecháva trvalú imunitu.

Protiepidemiologické opatrenia: Chorý je povinne izolovaný na infekčnom oddelení. Osoby, ktoré boli v kontakte s chorým sú aktívne vyhľadávaní pracovníkmi epidemiológie a sú sledovaní ošetrujúcim lekárom. Sú povinní podrobiť sa zvýšenému zdravotnému dozoru, ktorý trvá po dobu 50 dní od posledného kontaktu s chorým, kedy  sú klinicky vyšetrovaní lekárom a sú im kontrolované pečeňové testy. Vnímavým osobám je podaný normálny ľudský imunoglobulín, prípadne očkovacia látka proti infekčnej žltačke A, a to podľa zváženia ošetrujúceho lekára.

Ochoreniu možno predchádzať očkovaním: na očkovanie proti infekčnej žltačke typu A sa používa inaktivovaná očkovacia látka pre dospelých alebo inaktivovaná očkovacia látka pre deti a mladistvých. Podávajú sa dve dávky, druhá dávka sa podáva v odstupe 6 – 18 mesiacov. Očkovacia látka sa aplikuje do svalu -m. deltoideus.

PREVENCIA ČREVNÝCH NÁKAZ

 Výskyt črevných ochorení súvisí so životnou úrovňou a hygienickým štandardom.

I. NEŠPECIFICKÉ  PREVENTÍVNE  OPATRENIA

a./ opatrenia na zneškodnenie prameňov nákazy

-  izolácia chorých - doma alebo v nemocnici, vyhľadávanie nosičov,  liečba,  ohnisková dezinfekcia 

b./ opatrenia na prerušenie prenosu  nákaz

- zabezpečenie zásobovania  obyvateľstva  hygienicky nezávadnou pitnou vodou správnym   výberom zdrojov, utvorením ochranného pásma okolo neho, čistením, príp. chlórovaním vody a jej pravidelnou chemickou a bakteriologickou kontrolou  

- centrálne zásobovanie pitnou vodou sa kompletizuje kanalizáciou. Takto sa nielen najvýhodnejšie odstraňujú výkalové látky, ale zamedzuje sa i znečisteniu zdrojov  pitnej vody. Tam, kde nie je vybudovaná kanalizácia, treba odstraňovanie výkalových látok usporiadať tak, aby sa znemožnilo ich presakovanie do zdrojov pitných vôd  aby sa zamedzil prístup múch k nim. 

 - zabezpečenie obyvateľstva hygienicky nezávadnými potravinami. Ide predovšetkým o znemožnenie prípadnej kontaminácie potravín prameňmi nákazy, predovšetkým nosičmi / brušný týfus, šigela, vírusová hepatitída A/. Osobitné opatrenia sú pasterizácia mlieka, ochrana potravín pred muchami a hlodavcami a pod.   

- boj proti muchám – základným opatrením je racionálne odstraňovanie smetí a úprava miest, ktoré by mohli slúžiť ich vývoju / hnojiská, smetiská /. V obdobiach ich zvýšenej aktivity treba pristúpiť i k chemickej dezinsekcii. 

- zdravotná výchova zameraná na osobnú hygienu a hygienu výživy

– umývanie rúk po použití toalety, pred jedlom, pred prípravou potravín, pri prerušení práce, po spracovaní surových potravín. Hnisavé infekcie na rukách musia byť vždy kryté. Ruky môžu byť kontaminované aj po kontakte s domácimi zvieratami.

- čistota kuchynského náradia – potraviny môžu byť kontaminované mikróbmi z pracovných plôch a kuchynských pomôcok.

- omývanie potravín len pitnou vodou.

- konzumácia potravín len z nezávadných a overených zdrojov.

- vyvarovať sa požitiu nedostatočne tepelne upraveného jedla- dôkladné varenie usmrcuje mikróby, podmienkou je však dosiahnutie teploty minimálne 70 ºC vo všetkých častiach spracovávanej potraviny.

- dôkladné ohrievanie potravín- skôr uvarené potraviny je potrebné pred konzumáciou opakovane zohriať pri teplote min. 70 ºC.

- konzumácia bezprostredne po uvarení- pokiaľ sú  uvarené pokrmy ponechané pri izbovej teplote, mikróby ktoré proces varenia prežili sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.

- správne uchovávanie hotových pokrmov – ak sa stravy pripraví v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave /okolo 60 ºC /, alebo v chlade /pod 10 ºC/. Častou chybou je uloženie ešte teplých pokrmov vo väčšom množstve v chladničke, kedy stred potravín môže zostať dlho nad 10 ºC a mikróby sa množia.

- zabránenie kontaminácii uvarených potravín – uvarené potraviny sa môžu kontaminovať surovými, napríklad použitím rovnakého noža alebo pracovnej dosky.

- správne skladovanie potravín.

- ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami: dezinfekcia – ničenie choroboplodných zárodkov, dezinsekcia – ničenie epidemiologicky závažných alebo obťažujúcich článkonožcov,  deratizácia ničenie epidemiologicky závažných hlodavcov.

 

II. ŠPECIFICKÉ PREVENTÍVNE OPATRENIA POMOCOU AKTÍVNEJ IMUNIZÁCIE – OČKOVANIA    

-   vírusová hepatitída A - na očkovanie proti infekčnej žltačke typu A sa používa inaktivovaná očkovacia látka pre dospelých alebo inaktivovaná očkovacia látka pre deti a mladistvých. Podávajú sa dve dávky, druhá dávka sa podáva v odstupe 6 – 18 mesiacov. Očkovacia látka sa aplikuje do svalu -m. deltoideus.  

Používané očkovacie látky:

- Havrix, Avaxim, Vaqta - inaktivované vakcíny proti hepatitíde A, očkovanie pozostáva z 2 dávok, druhá dávka sa podáva o 6 –18 mesiacov. Vakcína Twinrix – je to kombinovaná vakcína proti hepatitíde A i B. Očkovanie pozostáva z 3 dávok v schéme: 0, 1, 6 mesiacov.

  

                                                                                                                 MUDr. Jakubíková Gabriela

                                                                                                                        Odd. epidemiológie