Hantavírusy a hemoragická horúčka s renálnym syndrómom

Hantavírusy sú vírusy patriace do rodu Hantavirus, čeľade Bunyaviridae. Sú to RNA vírusy, ktoré sú rozšírené geopolitne, vytvárajú prírodné ohniská, šíria sa medzi hlodavcami a môžu nakaziť aj človeka.

Prírodné ohnisko je určitý biotop /lokalita, v ktorej sa uskutočňuje proces šírenia nákazy/, v ktorom sa vyvinie vzájomný a dlhodobý vzťah medzi pôvodcom nákazy, rezervoárovými zvieratami a prenášačom nákazy, čo umožňuje prenos nákazy na vnímavých jedincov, ktorí v ohnisku žijú alebo do neho vstupujú.

V súčasnosti je známych niekoľko sérotypov hantavírusov. Každý sérotyp  má svojho hlavného hostiteľa z radu cicavcov.

Hantavírusy a ich výskyt:

Hantaan – Európa , Seoul – geopolitný výskyt, Puumala – Európa, Sibír, Belgrade – Balkán, Prospect Hill – Severná Amerika, Muerto Canyon – Severná Amerika, Tula – Európa.

V Európe boli hantavírusy dokázané vo viacerých krajinách: Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, Bulharsko, Maďarsko, Taliansko, Rusko, Rakúsko atď. V bývalom Československu boli prvé  prípady ochorenia zaznamenané v roku 1953 a 1954 na východnom Slovensku, neskôr aj na južnom Slovensku.

Syndrómy vyvolané hantavírusmi:

1. Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom /HFRS/ - hlavnými príznakmi sú horúčka a akútne zlyhanie obličiek s hemoragickými /krvácajúcimi/ príznakmi alebo bez nich. Úmrtnosť je do 10 %.

2. Nephropathia epidemica /NE/ - európske ochorenie postihujúce obličky, s bolesťami hlavy, brucha, bedrovej oblasti a s horúčkou. Úmrtnosť je nízka – 0,2 %.

3. Hantavírusový pľucný syndróm /HPS/ - akútne pľúcne zlyhanie s vysokou úmrtnosťou – až 76 %.

HEMORAGICKÁ HORÚČKA S RENÁLNYM SYNDRÓMOM

- prvýkrát bolo ochorenie diagnostikované v roku 1951 v Kórei, pričom pôvodcu sa podarilo identifikovať až v roku 1976.

- ochorenie má charakter nákazy s prírodnou ohniskovosťou a vyskytuje sa na celom svete. Vysoký počet prípadov bol zaznamenaný v Číne / 40-100 tisíc ročne /. V Európe sa jedná o endemické ochorenie, ktoré má rôzne závažný priebeh. Typický je sezónny výskyt koncom jesene a začiatkom zimy. Viac sú postihnutí ľudia z vidieckych oblastí. V udržovaní ohnísk hantavírusov majú významnú úlohu stohy, pravdepodobne i senníky, lesné chaty alebo rozptýlené ľudské obydlia. 

Pôvodca ochorenia: vírusy z rodu Hantavirus, čeľade Bunyaviridae. 

Prameň nákazy: prameňom nákazy sú infikovaní hlodavci. V bývalej ČSFR bolo dokázané nosičstvo hantavírusov západného typu u 5 druhov  drobných cicavcov, z toho najčastejšie u hrabošov. Hantavírus východného typu bol dokázaný u 2 druhov myší.  

Cesta prenosu: Infikované zviera vylučuje vírus močom, stolicou, slinami. Človek sa nakazí stykom s uvedenými sekrétmi alebo vzniknutým aerosolom, menej často dôjde k nákaze pohryzením. Vstupnou bránou sú najčastejšie dýchacie cesty. Prenos medzi ľuďmi nebol zaznamenaný. Spontánne infikovaný hlodavec z prírody môže byť prameňom nákazy niekoľko mesiacov až 2 roky. Množstvo nakazených zvierat v prírode kolíše.  

Inkubačná doba: kolíše od niekoľkých dní do dvoch mesiacov, v priemere 2 – 4 týždne. 

Klinický obraz: ochorenie má rôznu intenzitu. Môže prebiehať inaparentne – bez zjavných príznakov ochorenia. Ľahké formy ochorenia sú spojené s horúčkou, bolesťami hlavy, s pocitom na zvracanie, miernou proteinúriou /prítomnosť bielkovín v moči/, a hematúriou /mikroskopická prítomnosť krvi v moči/. Ostatné príznaky z dýchacieho a tráviaceho systému sa vyskytujú nepravidelne. V ťažkých prípadoch sa na koži objavujú petechie /bodkovité krvácanie do kože/, dochádza ku krvácaniu z nosa  a ďasien. Za niekoľko dní dochádza k poklesu teploty, krvného tlaku a zníženému močeniu. Vo veľmi závažných prípadoch dochádza k akútnemu zlyhaniu obličiek, čo je sprevádzané krutými bolesťami v bedrovej oblasti a šokovým stavom. 

Diagnostika: serologické vyšetrenie krvi, pričom sa vyšetruje dvojica, príp. trojica sér. Vhodný test je nepriama imunofluorescencia, dôkaz IgM protilátok metódou ELISA. 

Liečba: Špecifická liečba nie je k dispozícii. Symptomatická liečba závisí od klinického stavu pacienta /protišoková liečba, rehydratácia, hemodialýza, atď/ 

Vnímavosť: vnímavosť je všeobecná. Ochorenie prebieha pod rôznym klinickým obrazom, čo je zrejme dané rôznou virulenciou pôvodcu nákazy. Imunita vytvorená po ochorení je pravdepodobne celoživotná.

Virulencia je vyjadrenie stupňa patogenity / schopnosť určitého druhu infekčného agens vyvolať vo vnímavom organizme špecifický patologický proces/ jednotlivých kmeňov infekčného agens, teda ich schopnosti vyvolávať ťažké alebo smrteľné ochorenia.

Preventívne opatrenia: ochrana spočíva v dodržiavaní hygienických návykov a opatrení

  • dodržiavanie hygienického a protiepidemického režimu pri pobyte a práci v prírode – umývanie rúk pred jedlom, vyhýbať sa pitiu vody z lesných studničiek, atď.

  • zabezpečenie chát, stanov, obydlí a skladov potravín pred vniknutím hlodavcov

  • ochrana jedla, ktoré si nosia ľudia na výlety, jedla pre lesných, poľnohospodárskych a stavebných pracovníkov v teréne, pre táboriacich rekreantov

  • sklady krmív, zrna,  sena a slamy - pri práci v týchto priestoroch môže dochádzať k zvíreniu vírusom kontaminovaného prachu. Preto je potrebné chrániť si dýchacie cesty pomocou rúška. Používať rúško je potrebné i pri práci so senom, slamou a zrnom vo vonkajšom prostredí na poli, či pri práci v domácnostiach

  • používanie ochranných rukavíc pri práci v záhrade, na poli

  • používanie ochranných rukavíc a rúška pri prácach na starých stavbách deratizácia na plavidlách a v prístavoch, aby bol prerušený import potkanov, deratizácia aj v ľudských obydliach a na chatách pri zaznamenaní výskytu hlodavcov

  •  zdravotná výchova v turistických oddieloch a v letných táboroch, ale aj ostatného obyvateľstva

 

 

MUDr. Jakubíková Gabriela

Odd. epidemiológie