Antrax je infekčné ochorenie zvierat, predovšetkým bylinožravcov (ovce, kozy, kone, hovädzí dobytok, srny a zajace), ktoré sa prenáša aj na ľudí.
Pôvodcom ochorenia je baktéria (Bacillus anthracis) vytvárajúca spóry, ktoré za priaznivých okolností môžu prežívať v pôde, v truse a v mŕtvolách zvierat aj niekoľko desiatok rokov.
Prenos. Človek sa infikuje stykom s chorým zvieraťom, s jeho výkalmi, hnojom, pri spracovaní kože, vlny, kostnej múčky. Možný je aj prenos vdýchnutím kontaminovaného prachu alebo použitím kontaminovanej vody alebo potravín.
Vstupnou bránou infekcie je poranená koža, dýchací a tráviaci systém.
Klinické príznaky. Ku klinickým príznakom ochorenia dochádza u človeka spravidla za 1 až 5 dní po vniknutí baktérie do organizmu. Ochorenie prebieha v 3 klinických formách, ktoré závisia od miesta vstupu infekcie.
Kožná forma je najčastejšia a má pomerne priaznivú prognózu. V mieste poranenia koža sčervenie, neskôr vzniká pľuzgierik, ktorý sa rozpadá na nebolestivý vred s čiernym príškvarom na spodine, môže byť prítomný zápal lymfatických uzlín. Časté sú celkové sprievodné príznaky, ako zvýšená teplota, bolesti kĺbov a hlavy. Len zriedka dochádza ku generalizácii ochorenia a vzniku sepsy.
Črevnú formu charakterizuje vysoká teplota, zvracanie, hnačky s prímesou krvi, podráždenie podbrušnice a zväčšenie sleziny.
Pľúcna forma je najnebezpečnejšia. Začína sa prudko triaškou, horúčkou, kašľom a sťaženým dýchaním. Vzniká zápal pľúc spojený s vykašliavaním krvi, zápal pohrudnice. Priebeh je veľmi rýchly a často sa končí smrťou.
Terapia. Pri miernej lokalizovanej kožnej forme sa odporúča lokálna liečba a perorálna antibiotická terapia tetracyklínovými prípravkami alebo penicilínom. Kožné lézie sa po začatí antibiotickej liečby stávajú po 24 hodinách sterilnými. Po sterilizácii treba pokračovať v liečbe najmenej 5 dní. Pri ostatných formách sa podávajú intravenózne vysoké dávky G-penicilínu v kombinácii so streptomycínom minimálne počas 14 dní. Pri alergii na penicilín sa aplikuje erytromycín, tetracyklín alebo chloramfenikol. Pri ťažkých infekciách u pacientov so zápalom mozgových blán sa indikujú kortikoidy.
Výskyt. Ešte v 19. a v prvej polovici 20. storočia bolo ochorenie vo svete rozšírené u zvierat a časté boli aj ochorenia u ľudí. Aj v Európe sa do roku 1984 vyskytlo ročne ešte niekoľko stoviek ochorení u ľudí. Po roku 1984 boli hlásené už len ojedinelé ochorenia. Na Slovensku bol posledný prípad ochorenia zaznamenaný v roku 1977 u pastiera oviec, ktorý sa nakazil od oviec z vlastného chovu.
Preventívne opatrenia spočívajú najmä v očkovaní zvierat, v bezpečnom odstraňovaní uhynutých zvierat v kafilériách, v kontrole ochrany hraníc pri dovoze zvierat a zvieracích produktov. Na rizikových pracoviskách sa zabezpečujú bezprašné prevádzky, používanie osobných ochranných pomôcok, zdravotná výchova a v prípade vysokého rizika aj očkovanie.
Represívne opatrenia. Pri výskyte nákazy u zvierat sa vykonáva usmrtenie chorých zvierat a bezpečné zneškodnenie uhynutých zvierat v kafilériách a dezinfekcia.
Pri výskyte ochorení u ľudí je potrebné zabezpečiť hospitalizáciu chorého na infekčnom oddelení sa aktívne vyhľadávať chorých a podozrivých z nákazy. Ostatné osoby v ohnisku nákazy sú pod zvýšeným zdravotníckym dozorom počas maximálneho inkubačného času a osobám, ktoré boli v styku s nákazou, sa preventívne podáva penicilín. Vykonáva sa ohnisková dezinfekcia ( prípadne spálenie kontaminovaných predmetov).