Užitočné informácie o chrípke

 

 

Chrípkové sezóna začína v októbri daného roka a trvá až do apríla nasledujúceho roka. Chrípka

infekčné ochorenie vyvolané vírusom. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 - 40 ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Ku klinickým príznakom dochádza za 1 až 3 dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odznejú. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2-4 týždňov od prvých príznakov.

 

Je chrípka vážne ochorenie?

Pre väčšinu ľudí je vírus chrípky iba nepríjemná skúsenosť, ale v niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.

 

Ako sa chrípka diagnostikuje?

Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 - 70 % pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky alebo bielkovinu vírusu umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátky v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého ochorenia.

 

Ako sa odlišuje chrípka od obyčajného prechladnutia?

Mnoho ľudí si mýli chrípku so silným prechladnutím, avšak chrípka je zvyčajne vážnejšie ochorenie. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka.

 

Aké sú príznaky bežného prechladnutia?

Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou, vysokou teplotou, s bolesťami kĺbov a svalov.

 

Ako sa možno nakaziť chrípkou?

Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom pri kašlaní a kýchaní najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu a v týchto bunkách sa pomnožuje po 4 až 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a tie sa pri kašľaní a kýchaní dostávajú do ovzdušia.


Ktoré skupiny populácie sú z hľadiska ochorenia na chrípku najrizikovejšie?

Na chrípku môže ochorieť ktokoľvek, ale rizikovú skupinu predstavujú najmä starší ľudia vo veku nad 59 rokov, alebo ľudia s chronickými dýchacími problémami, srdcovo-cievneho aparátu, zníženou obranyschopnosťou organizmu, cukrovkou a zdravotnícky personál, ktorý ošetruje chorých.

 

Ako možno chrípku liečiť?

Liečba chrípky je v kompetencii klinických lekárov. Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín, vitamínov, podávanie antipyretík a samozrejme kľud na lôžku.

 

Komplikácie chrípky

V dôsledku toho, že vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, môže dôjsť ku komplikáciám a to najmä vírusovému zápalu pľúc a tiež k druhotnej infekcii baktériami a vzniku hnisavému zápalu stredného ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápalu pľúc.

 

Ako sa chrániť pred chrípkou?

Prevencia vzniku a šírenia chrípky a chrípke podobných ochorení sa zameriava na zabránenie prenosu vírusov z chorého na zdravého človeka, ako aj na posilnenie celkovej odolnosti organizmu a tiež špecifickej odolnosti proti chrípke. Je potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii najmä správnou životosprávou, dopriať si dostatočnú pohybovú aktivitu (každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, cvičenie), otužovanie organizmu. Ďalej je to (najmä v chladnom období) vhodné obliekanie, ktoré môže zabrániť podchladeniu. Keďže sa chrípka prenáša vzduchom dôležité je časté účinné vetranie miestností najmä v školách, škôlkach, upratovanie navlhko. V čase epidémie chrípky je rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod.). Tí, čo na chrípku ochoreli, by v žiadnom prípade nemali ochorenie podceňovať. Nemali by ochorenie prechodiť, mali by ju vyležať. Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité, aby obmedzili na najnižšiu mieru kontakt s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia. Chorí by mali používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich zahodiť a umyť si ruky.

 

Očkovanie proti chrípke

Najefektívnejšou ochranou pred chrípkou je očkovanie. Prvý nárast chrípkových ochorení sa očakáva na základe dlhoročných sledovaní v decembri. To znamená, že očkovanie je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až novembra, aby sa včas stihli vytvoriť protilátky. Dostatočná ochranná hladina protilátok, ktoré sa vytvárajú postupne, sa dosahuje asi za 14 dní po očkovaní a pretrváva 6 až 12 mesiacov.


Kto by mal byť v prvom rade chránený pred chrípkou očkovaním?

  • osoby dispenzarizované so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami,

  • dospelí vo veku 59 rokov a starší,

  • klienti zariadení sociálnych služieb,

  •  deti od 6 mesiacov do troch rokov veku.

 

Ktoré ďalšie rizikové skupiny osôb by mali byť očkované proti chrípke?

  • deti predškolského a školského veku,

  • pracovníci zdravotníckych zariadení, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom alebo ohniskom nákazy,

  • pracovníci rezortov, v ktorých dochádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí (zamestnanci pôšt, obchodov, bánk, dopravy a pod.),

  • športovci, ktorí cestujú na medzinárodné športové podujatia,

  • cestujúci do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky.

 

Zdroj: ÚVZ SR